Christopher a Peter Hitchensovci, bratia, ktorých by ste mali poznať

Kategorie Komentáře, Recenze, volný čas | Autor: Peter Števkov | 15. 5. 2012 | 10:08

Od úmrtia Christophera Hitchensa, britsko-amerického spisovateľa a novinára,  uplynulo už skoro pol roka. Jeho smrť neznamenala len koniec Hitchensovej vždy pôsobivej a kontroverznej publikačnej činnosti, ale aj záver polemiky s jeho nemenej kontroverzným a brilantným bratom Petrom. S tým sa Christopher dostával do sporu prakticky vo všetkých otázkach týkajúcich sa dôležitých problematík súčasnej americkej a európskej politiky, medzinárodných vzťahov či náboženstva. Zapálené rodinné debaty nie sú v našej spoločnosti väčšinou ničím výnimočným, keď sa však jednalo o Hitchensovcov, mohli ste predávať lístky. Názory oboch bratov boli spravidla podložené logickou argumentáciou, založenou na hlbokých znalostiach, ktorými disponuje len málokto z uznávaných politických komentátorov. Diametrálna rozdielnosť v politicko-spoločenských pozíciách týchto bratov tak dnes umožňuje záujemcom o medzinárodné vzťahy otestovať si koherentnosť svojich presvedčení. Vždy sa totižto nájde minimálne jeden Hitchens, ktorý sa vám váš názor pokúsi presvedčivo vyvrátiť.

Najzaujímavejším javom na bratoch Hitchensovcoch je teda ich vzájomná nezhoda de facto vo všetkom. Starší a známejší z dvojice Christopher bol prominentným ateistom, kozmopolitným globalistom a progresívnym ľavičiarom, ktorý ale bol pre svoju podporu intervencionistickej politiky často označovaný za neokonzervatívca. Christopher sa však podľa jeho vlastných slov nepovažoval za „konzervatívca v akomkoľvek zmysle“, pričom sám sa videl skôr ako predstaviteľa protitotalitárnej ľavice.

V priamom kontraste stojí Peter, konzervatívny veriaci anglikán, britský patriot a odporca politiky „liberálnej intervencie“. Svojím apealom na realistickú zahraničnú politiku tak má názorovo blízko k americkým „paleokonzervatívcom“ okolo Pata Buchanana. Peter, ktorý je častým kritikom americkej zahraničnej politiky ako aj amerikanizácie britskej kultúry, sa však na rozdiel od Christophera za „milovníka USA“ považovať nedá.

Bratia Hitchensovci majú za sebou bohatú spisovateľskú a novinársku kariéru. Christopher je autorom mnohých kníh, z ktorých treba spomenúť aspoň Thomas Jefferson – autor Ameriky, Súd Henryho Kissingera, Odložené oslobodenie Iraku a jeho najznámejší bestseller Boh nie je veľký. Medzi publikácie Petra Hichensa zas patria knihy Abolícia Británie, Krátka história zločinu, Hnev proti Bohu a Cameronov blud.

Kontroverznosť tém, ktorými sa Hitchensovci vždy venovali, v spojitosti s ich vyhranenou pozíciou a logickou argumentáciou podopretou hlbokými znalosťami často vyvolávali u ich oponentov prejavy zúrivosti. Christopher tak pre mnohých dodnes zostáva islamofób, kresťanofób, trockista alebo radikálny neokonzervatívny posluhovač Georga Busha. Jeho brat Peter je zas medzi svojimi kritikmi „obľúbený“ ako fašista, kresťanský fundamentalista a netolerantný antisociálny toryovec.

Vojna v Iraku

Jeden z hlavných a najznámejších názorových sporov Petra a Christophera sa týkal problematiky vojny v Iraku. Obaja autori však v čase tejto vojny zastávali pozície, ktoré by sme od nich možno inštinktívne neočakávali.

Christopher, ľavičiar a liberál prekvapil a pobúril veľkú časť amerického ľavicového spektra, keď vytrvalo podporoval ťaženie Bushovej administratívy proti Saddámovi. Ešte pred americkými prezidentskými voľbami roku 2000 síce vyjadroval svoj odpor voči osobe Georga Busha, no už čoskoro po útokoch z 11. septembra 2001 sa stotožnil s „prezidentovou ideou šírenia americkej revolúcie“. Saddáma Husajna nazýval psychopatom a notorickým vrahom, ktorý zaviedol v Iraku brutálny režim, pričom likvidácia tohto režimu bola jedinou správnou cestou. Chybou „mezopotámskej vojny“ podľa neho bolo len to, že prišla neskoro. Vojnu proti terorizmu Christopher Hitchens videl ako boj liberálneho a sekulárneho západu proti islamofašistickým režimom. Zastával aj ideu exportu americkej revolúcie, ako jedinej revolúcie, ktorou nastolený systém sa ukázal byť dlhodobo funkčným. Do konca svojho života tvrdil, že sa pokladal za ľavičiara, pričom svoju podporu vojne označil za „krátke spojenectvo s neokonzervatívcami“. Na vyjadrenia amerických a britských ľavičiarov, ktorí ho obviňovali zo zrady svojich ideálov Hitchens reagoval rovnako rázne. Noama Chomskeho, Georga Gallowaya a Michaela Moora kritizoval za ich „sadomasochistické porazenecké pozície a ustupovanie nepriateľovi“. Podráždene taktiež reagoval na tendencie nazývať afganských a irackých povstalcov bojovníkmi za slobodu. Vojna proti terorizmu bola podľa neho totiž aj vojnou proti islamistickému imperializmu, ktorého cieľom je dobytie všetkých moslimských, ale aj niektorých nemoslimských krajín ako je napr. Španielsko.

Peter bol za svoj názor ohľadne vojny v Iraku taktiež tvrdo kritizovaný. Za „zradu britských záujmov“ a nedostatok vlastenectva však v Petrovom prípade prišla kritika zo strany britských konzervatívcov. Konzervatívny Hitchens oponoval, že Británia na zmene Saddámovho režimu nemá žiadne skutočné záujmy. Vojna v Iraku podľa neho bola idealistickým ťažením a liberálnou križiackou výpravou, pričom jej chýbalo skutočne realistické odôvodnenie. Peter proti vojne argumentoval nielen obrovskými ľudskými a materiálnymi stratami, ktoré boli nevyhnutnými dôsledkami konfliktu, ale aj selektívnym vyberaním diktátorských režimov. „Ak Amerike skutočne vadia diktátori, prečo sme v prvej vojne v Perzskom zálive tak ochotne prijali za svojho spojenca sýrskeho prezidenta Assada, ktorý v roku 1982 armádou zrovnal so zemou mesto Hama? Prečo je dnes našim spojencom Saudská Arábia?.“ Sekundárnym dôsledkom nespravodlivej vojny v Iraku podľa neho bolo aj to, že na dlhú dobu zničila morálnu autoritu západných demokracií.

Debata Christophera a Petra o vojne v Iraku

http://www.youtube.com/watch?v=V-1eYkHEfdw&feature=relmfu

Christopher Hitchens o Iraku

http://www.youtube.com/watch?v=AcvgAMnMne0

Vojna v Líbyi
Peter Hitchens zaujal protiintervenčnú pozíciu aj počas nedávneho zásahu NATO v Líbyi. Aliancia podľa neho spravila z veľmi nerovného a jednostranného boja dlhotrvajúcu občiansku vojnu. O situácii v Líbyi podľa neho vie západ veľmi málo a hlavným dôvodom povstania nebola ani tak Kaddáfiho tyrania ako skôr historické rozdiely medzi východom a západom krajiny. Prípad Afganistanu podľa neho dokazuje, že podporovať islamistických bojovníkov sa oplatiť nemusí a nie je preto dôvod domnievať sa, že nová Líbyjská demokratická republika bude západu dlhšiu dobu vďačná. Protikaddáfiovské povstanie taktiež komentoval slovami: „Prečo nepočkáme kto vyhrá a neskamarátime sa s ním?“

Rovnako ako v prípade vojny v Iraku, Christopher Hitchens vyjadril podporu aj intervencii USA v Líbyi. Ešte pred kladným rozhodnutím BR OSN komentoval situáciu ako „Ceauşescovský moment pre Kaddáfiho“, ktorý sa snaží predísť nevyhnutnému pádu svojej moci páchaním masových vrážd na vlastnom obyvateľstve. Blízkosť líbyjského pobrežia k Európe taktiež podľa neho robila z Kadáfiho jednotiek ľahký cieľ, pričom odmietnutie spustenia tejto pomerne jednoduchej operácie by podľa neho bolo voči Líbyjčanom bojujúcim za slobodu nezodpovedné. Vyzval preto Obamovu administratívu, aby nedala na námietky realistov a podporila líbyjský odboj.

Článok Petra Hichensa proti intervencii v Líbyi

http://www.dailymail.co.uk/debate/article-1367993/Libyas-War-Why-just-let-fight-make-friends-winners.html

Christopher Hitchens a jeho podpora intervencii USA v Líbyi

http://www.slate.com/articles/news_and_politics/fighting_words/2011/03/dont_let_qaddafi_win.html

Spojené kráľovstvo v EU

Viac komentárov o mieste Veľkej Británie v EU sa dočítame od Petra Hitchensa, ktorý na rozdiel od jeho brata zostal v Británii a nespravil tak kariéru za morom. Ten je ako „pravý Angličan“ silno euroskeptický. Príklady krajín ako Nórsko a Švajčiarsko podľa neho dokazujú, že existuje „inteligentný život“ mimo EU a ak by aj európsky projekt zmysel mal, Británia členstvom zatiaľ žiadne výhody nezískala. EU vníma ako socialistickú federáciu ovládanú vrchným nevoleným sovietom (komisiou), ktorá ohrozuje slobodu Britov a Británie.

Christopher členstvo VB v spoločnom európskom projekte víta z viacerých dôvodov. EU je podľa neho prostriedkom znižovania iracionálneho a nebezpečného nacionalizmu v európskych krajinách. Tvrdí pritom, že britské staré inštitúcie ako monarchia nefungujú a pre VB nastal najvyšší čas, aby ich aj pod tlakom EU zmenila či poprípade zrušila. Tvrdí taktiež, že euroskeptici sú nesprávne pomenovaní. „Termín skepticizmus je pocta. Títo ľudia nie sú skeptici, sú to fanatici.“

Hitchensovci v debate o abolícii Británie

http://www.c-spanvideo.org/program/153240-1

Viera v boha

Pri bratoch Hitchensových sa nedajú nespomenúť ich vyhranené názory na otázku náboženskej viery. Tej obaja zasvätili dlhé strany vo svojich knihách a komentároch. Predovšetkým Christopherova kniha „God is not Great – Boh nie je veľký“ vzbudila veľkú pozornosť, pričom sa ešte dlhé týždne po svojom vydaní držala na bestsellerových priečkach. V nej Hitchens argumentuje, že náboženstvo ničí všetky aspekty ľudského života. Svoju kritiku smeruje okrem abrahámovských náboženstiev (kresťanstvo, islam a judaizmus) aj proti východným náboženstvám či novým náboženským smerom ako sú neopaganizmus a New Age. Vieru v boha označuje za „totalitárnu ideológiu nútiacu človeka uctievať vodcu, ktorý sa zaujíma o to čo robíte, čo si myslíte, s kým máte sex a v akej pozícii“. Hitchens preto prirovnáva vieru v boha k životu v Severnej Kórei, ale ako hovorí: „V Severnej Kórei môžete aspoň zomrieť.“ Keďže sám považuje samotnú predstavu existencie boha za frustrujúcu, označuje sa Hitchens za antiteistu.

Ako priamu reakciu na protináboženské dielo svojho brata napísal Peter vlastný titul s názvom „Rage against God – Hnev proti Bohu“. V knihe Peter vysvetľuje ako ho jeho osobná cesta ateizmom priviedla k viere a ku kresťanstvu, pričom tvrdí, že to čo je pre mnohých koniec debaty je v skutočnosti len jej začiatok. Autor následne argumentuje, že viera v boha je najlepším liekom proti nebezpečnej myšlienke pozemskej utópie, o ktorú sa pokúsili totalitárne režimy ako komunizmus a nacizmus. Hitchens, ktorý ako zahraničný korešpondent prežil posledné roky rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu v Moskve, spomína na nenávisť sovietskeho režimu voči náboženstvu, pričom vysvetľuje ako a prečo sa táto nenávisť opäť objavuje vo forme nového ateizmu. Postoj nových ateistov ako sú Richard Dawkins, Sam Harris či jeho brat Christopher sa podľa Petra dá zovšeobecniť do vety: „Síce nie je žiadny boh, ale nenávidím ho.“

Debata Petra a Christophera Hitchensových o viere v Boha

http://www.youtube.com/watch?v=M5cxwq6QK7o&feature=relmfu

Christopher Hitchens o svojej knihe „Boh nie je Veľký“

http://www.youtube.com/watch?v=wls_cnBRTB4

Peter Hitchens o knihe „Hnev proti bohu“

http://www.youtube.com/watch?v=io1sNfw9-TA

V tomto článku som spomenul skutočne len hŕstku tém, ktorým sa bratia Hichensovci venujú. Medzi ďalšie by sme mohli zaradiť napr. právo a poriadok, slobodu slova, protidrogovú politiku, terorizmus, Izrael, Severné Írsko, školstvo a monarchiu. Ak vás preto zaujíma niektorá z uvedených problematík, skúste si niekedy váš myšlienkový proces stimulovať niektorým z Hitchensov. Následne všetko závisí od vášho svetonázoru, pričom existuje dobrá šanca, že publikácie Christophera alebo Petra vás nielen zaujmú, ale zmenia aj váš názor. Rovnako pravdepodobne sa však po prečítaní ich príspevkov môžete cítiť dotknuto, urazene a pobúrene. Najlepšie je preto čítať trocha oboch. Dozviete sa nielen množstvo zaujímaných informácií, ale dospejete aj k dôležitému zisteniu, že ak má niekto diametrálne odlišné presvedčenie než vy, vôbec to ešte nemusí znamenať, že je hlupák.

 

video Fault Lines: On the Front Lines with the Taliban

Aktuálně


iDNES

    Warning: simplexml_load_file(http://idnes.cz.feedsportal.com/c/34387/f/625936/index.rss): failed to open stream: HTTP request failed! HTTP/1.1 503 Service Temporarily Unavailable in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: simplexml_load_file(): I/O warning : failed to load external entity "http://idnes.cz.feedsportal.com/c/34387/f/625936/index.rss" in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: Invalid argument supplied for foreach() in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 41

Kalendář akcí

Žádné události k zobrazení

Anketa

Jaký bude osud Iráku?

Výsledky
Nahrávání ... Nahrávání ...

Spolupracujeme

Centrum pro bezpečnostní a strategická studia
C4SS
Jakub Janda
Project ARES