Ekonomická kríza a jej dopady na Českú republiku

Kategorie Ekonomika a energetika, Studie | Autor: Barbora Jelínková, Marek Doval, Ondrej Huraj | 27. 7. 2009 | 19:39

Ekonomická krize je bohužel stále realitou.  Podle některých analýz ještě nebylo dosaženo dna krize, tudíž lze očekávat další zhoršování ekonomické situace. Jaké to může mít bezpečnostní implikace pro Českou republiku? Na to se snaží odpovědět následující práce.

Autorský kolektiv: Barbora Jelínková, Marek Doval, Ondrej Huraj

Úvod

Kríza. Určite niečo nepríjemné, negatívne a vyvolávajúce nežiaduce dôsledky. Zároveň však všetci vieme, že všetko negatívne prináša aj niečo pozitívne. Snáď, preto nie je správne pristupovať k javu, ktorý dnes označujeme ako ekonomická kríza, len z tej negatívnej strany. Napriek tomu, táto práca pracuje s ekonomickou krízou ako s nežiadaným, negatívnym javom. Predmetom tejto práce je ekonomická kríza a jej už zaznamenateľné a možné dopady na Českú republiku (ďalej len ČR). Pretože sa jedná o krízu, ktorá do veľmi výraznej miery ovplyvňuje finančnú situáciu najrôznejších  subjektov, nechceme, ako autori tejto práce, nachádzať iba dopady krízy na ekonomiku ČR. Je zjavné, že toky peňazí medzi jednotlivými sektormi sú prepojené, a tak dopady ekonomickej krízy poznačia všetky sféry života. Tieto dopady by bolo možné klasifikovať na primárne, sekundárne atď., avšak my sa o takúto klasifikáciu v tejto práci nepokúšame. Aké sú dopady ekonomickej krízy na ČR z pohľadu bezpečnosti? To je otázka, ktorú sme si položili na začiatku našej práce.

Našou snahou je poskytnúť základný prehľad súčasných už pozorovateľných alebo aj predpovedateľných dopadov finančnej a hospodárskej krízy na ČR. K uchopeniu týchto dopadov sme si  pre účely tejto práce rozdelili pozorovanú realitu na niekoľko sektorov, pričom sme sa nechali inšpirovať sektorovým prístupom Kodaňskej školy (Buzan et al. 2005). Následne pomocou týchto sektorov – ekonomický, sociálny, vojenský, politický a environmentálny, sme pristúpili ku klasifikácii dopadov, ktoré sme boli v období (apríl 2009) písania tejto práce schopní pozorovať.

Pri zbere dát, ktoré sme čerpali predovšetkým z odborných periodík, webových stránok relevantných inštitúcii a nakoniec aj z dennej tlače, sme si uvedomili limity tejto práce. Základným obmedzujúcim faktorom obsahu  štúdie sa stala dostupnosť relevantných dát. Problémom bola ich nedostupnosť, resp. neexistencia, čo úzko súvisí s povahou krízy a fázou krízy v období vypracovávania práce. V apríly 2009 bolo veľmi náročné dopátrať sa oficiálnych dát a informácií súvisiacich s krízou a jej dopadmi. Navyše nie všetky dopady sa prejavia okamžite. Lepšiu dostupnosť potrebných dát predpokladáme až v nasledujúcom roku, kedy bude možné sledovať efekty krízy na ČR s odstupom jedného roka a jednotlivé dopady budú jasnejšie. Pritom už budú k dispozícii výročné správy a štatistické údaje za rok 2009, kedy by sa mali dopady prejaviť.

V prvých dvoch kapitolách poskytuje práca základný náhľad na to, čo je to ekonomická kríza a taktiež približuje pozíciu ČR v jej prostredí. Následne sa už venuje dopadom krízy na ČR. Najprv z pozície ekonomického sektoru, spoločenského, vojenského politického až environmentálneho.

1. Finančná a hospodárska kríza

Ako prvé,  pri rozprávaní o finančnej a hospodárskej kríze, je potrebné zdôrazniť, že nie je možné považovať tieto dve krízy za jednu. Dôležité je uvedomenie si faktu, že hospodárska kríza je dôsledkom krízy finančnej, a že finančná kríza má svoje korene v hypotekárnej kríze, ktorá sa začala prejavovať v USA od roku 2007 (Topolánek 2008). Príčinami hypotekárnej krízy bola neprimerane vysoká dostupnosť úverov a hypoték na bývanie, čo bolo do istej miery podmienené aj zákonnými nariadeniami. Výsledkom tak vysokej dostupnosti úverov a hypoték bol nárast cien nových domov, čím vznikla cenová bublina. Ceny týchto domov neodzrkadľovali ich reálnu cenu. Následne, keď došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb v dôsledku inflačných tlakov, mnohí prestali alebo dokonca ani nezačali svoje úvery a hypotéky splácať (c.d.). Ľudia tak začali prichádzať o svoje domy, čo viedlo k spľasnutiu cenovej bubliny a k existenčným problémom mnohých bánk a finančných inštitúcií, ktoré zaznamenali nemalé straty a mnohé aj zbankrotovali. Následne vzniknutá neistota a nedôvera otriasla celým finančným trhom, vypukla finančná kríza. Kombináciou dôsledkov hypotekárnej a finančnej krízy vypukla kríza hospodárska, ktorá sa preliala aj do Európy, kde zasiahla aj ČR.

2. Prostredie ČR

Česká republika je suverénní národní stát a je též suverénním aktérem v systému mezinárodních vztahů. Zájmy jednotlivých aktérů mezinárodních vztahů se střetávají v prostoru představujícím bezpečnostní prostředí – to je zároveň také zdrojem možných hrozeb pro tyto účastníky. Vzhledem k potenciálu a zdrojovým možnostem ČR je pro náš stát klíčová kooperace s dalšími aktéry a účast v mezinárodních organizacích a uskupeních – těmi zásadními jsou pro ČR z hlediska zajišťování bezpečnosti zejména NATO a Evropská Unie (Frank 2005), z pohledu hospodářského rozvoje a stability pak např. Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj (OECD) nebo Světová obchodní organizace (WTO) (Portál  MFČR 2009), anebo také Mezinárodní měnový fond (IMF) a Světová banka (WB).
Drtivá většina bezpečnostních hrozeb současnosti je nevojenského charakteru – vychází tedy z nejrůznějších sfér společnosti a stejně tak i jejich dopady nalézáme v rámci odlišných úrovní a sektorů. Podle Zemanovy (2002) definice *(1)* takovouto hrozbu pro zájmy ČR představuje i ekonomická krize – tuto krizi lze tedy již považovat za hrozbu samu o sobě – zcela jistě je ale zároveň příčinou vzniku celé řady dalších hrozeb, majících široký a různorodý dopad.

3. Ekonomický sektor

Stabilná, výkonná a dobre fungujúca národná ekonomika je dôležitým predpokladom moci štátu. Zároveň je však faktorom, ktorý vo významnej miere priamo alebo aj nepriamo ovplyvňuje úroveň bezpečnosti  jednotlivých referenčných objektov, ktoré môžeme identifikovať v danom štáte. Vďaka vysokej interdependencii sú najväčšie národné ekonomiky schopné ovplyvňovať ekonomický vývoj a celkovú stabilitu v bezpečnostnom komplexe. Na udržanie čo najvyššej možnej úrovne bezpečnosti sú potrebné finančné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné pre riadne fungovanie bezpečnostného systému štátu. Štát získava finančné prostriedky buď z vlastných príjmov alebo cudzích zdrojov v podobe zadlženia štátu (Balabán et al. 2007). Národné hospodárstvo je zdrojom vlastných príjmov štátu a aj preto je národné hospodárstvo národným záujmom každého štátu. Štáty sa usilujú vytvoriť čo najlepšie prostredie pre rozvoj ich hospodárstva tak, aby bolo schopné sa presadiť na svetovom trhu – bolo konkurencieschopné a dosahovalo hospodársky rast. Národné hospodárstvo patrí medzi kľúčové záujmy každého štátu, preto na jeho ohrozenie štáty nevyhnutne reagujú *(2)* .

Negatívne dopady súčasnej svetovej finančnej a hospodárskej krízy postihli aj českú ekonomiku. ČR nemohla zabrániť preliatiu hospodárskej krízy na svoje územie, pretože dôsledkom poklesu dopytu po českom odbyte sa nebolo možné vyhnúť (Vláda ČR 2009a).

V druhej polovici roku 2008 začala v ČR politizácia problémov, ktoré boli dôsledkom preliatia sa krízy do západnej Európy z USA *(3)*.  V tomto období nedošlo k žiadnym významným rozhodnutiam na úrovni vlády ČR alebo Poslaneckej snemovne ČR. Až ďalší nepriaznivý vývoj situácie primäl vládu ČR k sekuritizácii záujmov národného hospodárstva. Sekuritizáciu národného hospodárstva dokladá vznik Národnej ekonomickej rady vlády (ďalej len NERV), ktorá bola ustanovená 8. januára 2009 (Vláda ČR 2009b). Vláda ČR sekuritizuje národné hospodárstvo ako komplexný systém, do ktorého zahrňujeme jednotlivcov, rodiny, firmy a štát.

3.1 Hrozby, riziká a dopady na národné hospodárstvo ČR plynúce z krízy

Do ČR sa hospodárska kríza preliala poklesom dopytu, ktorý zaznamenali českí exportéri. Zníženie odbytu produktov a tovarov malo za následok v mnohých prípadoch obmedzenie výroby, v niektorých prípadoch dokonca skrachovanie firmy. Vo všeobecnosti to znamená, že sa menej vyrába a firmy sa musia vedieť vysporiadať s ich nadbytočnými výrobnými  kapacitami. Zavádzajú rôzne opatrenia od skracovania pracovnej doby zamestnancov až po ich prepúšťanie. Firmy sa taktiež snažia ešte viac zefektívniť ich činnosť, optimalizovať ich prevádzku, prípadne čiastočne transformovať ich zameranie (Filipová 2009a). Väčšina firiem je nútená šetriť, pokiaľ chce prekonať obdobie krízy. Dostupnosť finančných prostriedkov sa výrazne zhoršila, potom ako banky sprísnili podmienky poskytovania úverov (HKČR 2009). Úvery sú drahšie a pre podniky, ktoré sa dostali do nepriaznivej situácie, mnohokrát nedostupné. Nedostupnosť finančných zdrojov na udržanie prevádzky tak môže viesť k likvidácii firmy. Zamestnanci pociťujú neistotu a majú obavy, či sa im podarí ostať zamestnanými. Ich prioritou sa stáva udržanie zamestnania, nie rast mzdy (Filipová 2009b). ČR patrí v EU medzi štáty s najnižšou mierou nezamestnanosti, keď v januári 2009 bola v rámci štátov EU na 5. mieste, v marci 2009 dokonca na 3. mieste, kedy bola miera nezamestnanosti 7,7% (MPSV 2009).

Tým, že ľudia, ako jedinci, prichádzajú a budú prichádzať o prácu, nastane situácia, ktorá bude pripomínať nekonečnú špirálu. Ľudia, ktorí sa stanú nezamestnanými, stratia svoje doterajšie postavenie a bude im hroziť chudoba. Jediným opatrením, ktoré môžu ľudia uskutočniť na zlepšenie ich situácie, je šetrenie. Avšak šetrením finančných prostriedkov nielenže klesne ich životná úroveň, ale klesne celkový dopyt, najmä po tovaroch a službách. Tento jav povedie k ďalšiemu prepúšťaniu zamestnancov a krachom firiem, čo ešte viac zvýši nezamestnanosť.

Negatívne dopady tohto javu pocíti aj štát. Obmedzovanie výroby spôsobí, že nedôjde k očakávanému hospodárskemu rastu. S najväčšou pravdepodobnosťou nastane v ČR v druhom polroku 2009 záporný hospodársky rast, čiže hospodárska recesia. Posledná oficiálne zverejnená hodnota rastu hrubého domáceho produktu Českým štatistickým úradom ku dňu 11.3.2009 bola 0,7% (ČSÚ 2009a). Menšia výroba bude mať za následok menšie vlastné príjmy štátu, pretože štát vyberie menej peňazí na daniach. Zrejme bude potrebné, aby vláda prehodnotila štátny rozpočet a zmenšila svoje výdaje pre druhú polovicu fiškálneho roka 2009. Pokiaľ by štát nereagoval na vývoj situácie prehodnotením svojich výdajov, existuje riziko, že by nastalo zväčšenie deficitu štátneho rozpočtu. Zväčšenie deficitu štátneho rozpočtu by znamenalo nesplnenie Maastrichtských kritérií, ktorých plnenie je potrebné pre prijatie eura. Štát nemá prostriedky k tomu, aby dokázal zlepšiť výsledky zahraničného obchodu, ktorý bol najväčšou brzdou rastu HDP v 4. štvrťroku 2008 (ČSÚ 2009b). K tomu, aby štát navýšil svoje finančné prostriedky bez zväčšovania deficitu štátneho rozpočtu, môže vydať štátne dlhopisy určené pre občanov. Takýto návrh už zaznel a jednalo by sa o obdobnú akciu ako po povodniach v roku 1997, kedy sa štát zadlžil u svojich občanov (Junek 2009).

Všeobecné šetrenie firiem, rodín, jedincov a nakoniec aj štátu spôsobuje spomaľovanie inflácie. V roku 2008 dosiahla priemerná medziročná miera inflácie hodnotu 6,3% (ČSÚ 2009c). Od začiatku roka 2009 dochádza zmenšovaniu miery inflácie, posledná oficiálna hodnota je 5% (ČSÚ 2009d). Pokiaľ by miera inflácie pokračovala v klesaní až k nulovej hodnote, vznikla by hrozba deflácie. Deflácia by sa mohla stať príčinou ďalších neželaných dopadov na národné hospodárstvo.

V prípade masívneho šetrenia v rámci ministerstiev existuje riziko podcenenia bezpečnosti, čo by sa mohlo priamo prejaviť na konkrétnych prvkoch bezpečnostného systému ČR, alebo v podobe sekundárnych dôsledkov.

Podľa Hrušky (2009) sa analytici zhodujú na tom, že ČR vyhlásenie štátneho bankrotu zatiaľ nehrozí a to najmä vďaka rozumnému správaniu sa ČNB. Dôkazom toho, že pravdepodobnosť vyhlásenia štátneho bankrotu ČR je veľmi malá, je aj spoločná tlačová správa  Ministerstva financií a ČNB o tom, že ČR poskytne MMF pôžičku vo výške 1,03 mld. EUR, o čom rozhodla vláda ČR 20.4.2009 (Ministerstvo financí ČR). Túto správu treba vnímať ako pozitívnu, znamená, že ČR je finančne v dobrej kondícii. Riziko, že by ČR potrebovala získať pôžičku od MMF v dôsledku akútneho nedostatku financií, je minimálne. Veľkou otázkou zostáva, akoby sa situácia vyvíjala, pokiaľ by došlo k vyhláseniu štátneho bankrotu v Maďarsku, Ukrajine alebo Lotyšsku. Najväčším problémom by sa stalo riziko dominového efektu (Hruška 2009), ktorý by znamenal nové dôsledky pre ČR.

Kurz českej koruny taktiež reagoval na vývoj situácie v ČR a okolitých štátoch, koruna oslabila. Toto však nemožno považovať za nevýhodu, práve naopak, slabšia mena je veľmi výhodná pre exportérov, ktorý za svoje produkty pri zachovaných nákladoch dostanú viac.

Koncom marca nastala paradoxná situácia. Automobilka Škoda Auto zaznamenala obrovský nárast dopytu po jej automobiloch, zapríčinený zavedením tzv. šrotovného v mnohých štátoch EU. Automobilka tak z obdobia obmedzenej výroby prechádza naspäť k výrobe na plný výkon (ČTK 2009a). V ČR zatiaľ nebol uvedený vlastný program šrotovného do praxe, ale nová vláda sa spolu s ČSSD rozhodla vypracovať možný rámec poskytovania šrotovného (ČTK 2009b).

Novo ustanovený odborný poradný a konzultačný orgán vlády ČR pre oblasť ekonomiky a hospodárstva NERV spolu s vládou prijali Národný protikrízový plán (ďalej len NPP), ktorý „predstavuje ucelený súbor opatrení, ktorými vláda reaguje na dopady celosvetového hospodárskeho útlmu na českú ekonomiku.“ (Vláda 2009a) Otázne je do akej miery sa NPP bude realizovať po páde Topolánkovej vlády. Taktiež existuje riziko, že akýkoľvek protikrízový plán bude kontraproduktívny, prinesie viacej negatív ako pozitív, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu konkurencieschopnosti ČR na svetovom trhu v budúcnosti. Preto sa plán musí vyhnúť nedomysleným opatreniam. „Krátkodobé premýšľanie je jednou z hlavných príčin súčasnej krízy. Rozhodne to nie je spôsob, ktorým by  sme mali postupovať pri jej riešení.“ (Burnison 2009)

Nielen vláda ČR prišla s návrhom opatrení, svoj návrh predložila aj Hospodárska komora Českej republiky (ďalej len HKČR) *(4)*,  ktorá okrem návrhu opatrení taktiež identifikovala prekážky úspešného rozvoja hospodárstva ČR (HKČR 2009) *(5)*.

Z pohľadu exportérov je potrebné zastaviť šírenie myšlienok protekcionizmu *(6)*,  ktorý je opakom doterajších liberalizačných snáh vyspelých štátov sveta.

4. Spoločenský sektor

Dalším sektorem v rámci širšího pojetí bezpečnosti je sektor společenský. Dle Buzana, Wævera a de Wildeho (2005) spadají do společenského sektoru ty hrozby, které se vztahují k sebepojetí jedinců a komunit – tedy ohrožují jejich identitu. Dopady ekonomické recese se nejsilněji dotýkají právě jednotlivců, jejich bezpečnosti a postavení ve společnosti. Jednotlivé analytické roviny se ale doplňují a kombinují, některé jevy způsobené krizí ohrožují nejen jednotlivce, ale i společnost a její stabilitu jako celek (typicky např. kriminalita).

Jedním z nejcitelnějších dopadů ekonomické krize je již zmiňovaná zvyšující se nezaměstnanost, která slouží jako odrazový můstek pro vznik a rozvoj hrozeb zasahujících téměř každého člověka. Takovouto hrozbu představuje právě kriminalita. S propojením nezaměstnanosti a kriminality pracuje např. sociologická teorie napětí, která tvrdí, že ke zločinu dochází tehdy, když lidé nejsou schopni dosáhnout svých cílů legitimními prostředky (Merton 2007); nezaměstnanost je tedy chápána jako důležitá determinanta kriminality *(7)* (Vacek 1992). Lidé, kteří přišli o práci, se dostávají do složité životní situace, často se uchylují k braní nevýhodných půjček s vysokými úroky, následně upadají do dluhové pasti, možnost zajištění jejich základních životních potřeb je ohrožena a východisko mohou spatřovat právě v participaci na trestné činnosti.

Dne 17. 2. 2009 se v Praze konala odborná diskuze organizovaná mezinárodní asociací bezpečnostních manažerů ASIS International, která si stanovila za cíl odhadnout možné dopady ekonomické recese na bezpečnostní sektor a právě i na vývoj kriminality v České republice. Představitelé České národní banky, ministerstva vnitra i soukromého sektoru se sice shodli, že nárůst kriminality může představovat nebezpečnou hrozbu, přesto ředitel Odboru bezpečnostní politiky Ministerstva vnitra ČR Martin Linhart podotkl, že dle statistiky ze čtvrtého kvartálu roku 2008 ministerstvo neočekává dramatický nárůst kriminality jako důsledek krize (Portál ABL 2009). Nicméně v některých regionech ČR k navyšování kriminální činnosti dochází, např. policisté na Kladensku v posledních měsících evidují větší počet zejména drobných krádeží (Portál Kladenský deník 2009), nárůstu trestné činnosti se obávají i ostravští policisté, kteří zaznamenávají případy, kdy se kriminální činnosti účastní i dosud netrestaní lidé (Portál Český rozhlas Ostrava 2009).

Problémy mohou také nastat v souvislosti s propouštěním zahraničních pracovníků, kteří často vykonávají nekvalifikované a dočasné práce, proto se u nich dopady krize projevují citelněji. Ministerstvo vnitra České republiky (dále jen MVČR) tuto hrozbu považuje za reálnou, proto vláda České republiky dne 9. února 2009 schválila realizaci Projektu dobrovolných návratů. Projekt má za úkol poskytnout pomoc cizincům, kteří se vinou zhoršující se hospodářské situace ocitli bez pracovního uplatnění a kteří by se chtěli vrátit zpět do své vlasti, ale není v jejich silách si tuto cestu uhradit *(8)* (Portál MVČR 2009). Tito lidé se tedy v důsledku krize mohou dostat to složité situace a existenčních problémů a následně se zapojit do kriminálních aktivit, organizovaného zločinu, může také dojít k nárůstu nelegálního zaměstnávání. Takováto situace by následně představovala hrozbu pro občany ČR a mohla by vést k nárůstu xenofobních nálad mezi většinovou populací – občané ČR by mohli pociťovat, že jejich identita je ohrožena. Na státní úrovni by mohlo dojít ke zhoršení bezpečnostní situace ČR, jejíž následné řešení by znamenalo pro ČR značnou finanční zátěž. Z důvodu snahy zabránit takovému scénáři tedy MVČR přijalo zmiňovaný projekt *(9)* (MVČR 2009).

S touto problematikou úzce souvisí hrozba možné migrace. Buzan, Wæver a de Wilde (2005) upozorňují, že migrace ve velkém měřítku způsobuje změnu skladby obyvatelstva a tím ohrožuje kulturu a národní identitu původních obyvatel cílové země imigrace. Asi nelze předpokládat, že by krize způsobila nekontrolovatelný příliv imigrantů z jiných zemí do České republiky, ministerstvo vnitra se ale touto otázkou zabývá (Portál Aktuálně.cz 2009). České úřady k 1. dubnu 2009 kvůli dopadům krize přestaly vydávat pracovní a podnikatelská víza v Moldavsku, Mongolsku, Thajsku, na Ukrajině a ve Vietnamu – a to v návaznosti na výše zmiňovaný fakt, že cizinci v ČR se potýkají s pracovními problémy (Portál iHNed.cz 2009). Podnikatelé se ale staví proti tomuto rozhodnutí – varují, že tito lidé představují levnou a žádanou pracovní sílu, a v případě nenadálých změn v situaci podniků (např. v podobě příchodu nových životně důležitých zakázek), mohou firmám chybět  *(10)* (Portál Podnikatel.cz 2009). Probíhající krize by zároveň mohla posloužit jako příležitost pro zamyšlení se nad celým systémem přijímání imigrantů, který by bylo záhodno zprůhlednit, větší pozornost by si také zasloužily praktiky agentur práce *(11)* (Portál Migrace 2009).

Zvyšující se nezaměstnanost v důsledku probíhající krize vede ve spoustě zemí k sociálním protestům a nepokojům – ty již proběhly např. na Islandu, v Bulharsku, Řecku, Lotyšsku, koncem ledna došlo ke generální stávce ve Francii (Portál EurAktiv.cz 2009); v České republice plánují odboráři velkou demonstraci proti dopadům ekonomické krize na zaměstnance a to na polovinu května v Praze (Portál ČT24 2009). Lidé se cítí být ohrožení ztrátou zaměstnání, krácením mezd atd., nakonec mohou pozbýt důvěru ve schopnost vlády stabilizovat situaci, což může vést v konečném důsledku až k pádu těchto vlád  *(12)* (Portál Czech Free Press 2009). Dochází tedy k prolínání jednotlivých sektorů, v tomto případě sektoru společenského s politickým – kdy hrozba pocházející ze společenského sektoru vyvolá hrozbu politickou – dojde tedy k ohrožení státní instituce vykonávající politickou moc.

Další hrozbou prostupující oba zmiňované sektory je extremismus. V poslední době dochází k nárůstu počtu aktivistů na extremistických akcích, zároveň např. Dělnická strana zaznamenává vzestup popularity *(13)*, ale výzkumy zatím nepotvrzují, že by postupující krize měla větší vliv na nárůst preferencí těchto radikálních stran (Portál Žatecký deník 2009), i když obecně se dá říct, že období krizí a nestability takovýmto hnutím nahrávají. Současný trend nárůstu extremismu je spíše výsledkem dlouhodobého vývoje; radikální hnutí se profesionalizují, snaží se oslovit širší vrstvy obyvatel a to např. tématy sociálně nepřizpůsobivých občanů – především Romů (Portál Tn.cz 2009).

5. Vojenský sektor

Vojenský sektor bol a je predmetom štúdia tradičných bezpečnostných štúdií . Tento sektor sa objavuje a v novom analytickom rámci, ktorého autorom je Barry Buzan. Pre nasledujúci oddiel je referenčným objektom štát ČR. Sekuritizujúci aktér má inštitucionalizovaný charakter a sú nim vládnuce elity v ČR.

Podľa Bezpečnostnej stratégie ČR (2003) výkonnosť českého hospodárstva spoluurčuje možnosti ČR pri zaistení jej bezpečnosti. V roku 2007 bol rast HDP Českej republiky 6 %, v uplynulom roku 2008 tento rast prestavuje polovičnú hodnotu roku 2007 a teda 3,2 % (ČSÚ 2009e). Tento pokles môžeme považovať za priamy následok finančnej krízy. Ako sa tento pokles dotkne sektora obrany a vojenskej bezpečnosti? S veľkou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať zníženie objemu prostriedkov v štátnom rozpočte, následné prerozdeľovanie týchto prostriedkov medzi jednotlivé rezorty zasiahne určite aj rezort obrany. Dôležité bude ako vážne sa zníži rozpočet na obranu. Keďže ešte nie sú dostupne oficiálne výsledky zo štvrtého kvartálu 2008, uvádzame údaj z roku 2007. V roku 2007 vynaložila ČR na obranu odhadom 1,46 % HDP *(14)*.  Nás zaujíma, ako zareaguje Ministerstvo obrany na prípadné škrty v svojom rozpočte a taktiež či to bude mat priamy alebo nepriamy vplyv na bezpečnostnú situáciu ČR. S nedostatkom financií by sa mohol zastaviť proces modernizácie Armády Českej republiky (ďalej AČR), čo by viedlo ku jejmu zaostávaniu. Takáto situácia napríklad nastala v druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď ázijská finančná kríza bránila vojenskej modernizácii regiónu a tým pádom došlo ku zmene rovnováhy síl medzi Čínou a ASEANom *(15)*  (Sheldon 1998). Svet sa v mnohých prípadoch stáva nebezpečnejším miestom, tak ako majú štáty menej na financovanie národnej bezpečnosti (Maze 2009).V Spojených štátoch amerických správy hovoria o pláne Obamovej administratívy zoškrtať rozpočet na obranu o 10 %. Ale takýto krok bude viest ku rušeniu zbrojných zákaziek a následnej strate pracovných miest, a preto to nie je tá správna cesta (Zakheim 2009). V Ruskej federácii sa Ministerstvo obrany muselo zmieriť z odkladom a revíziami vo vojenskej reformy, ktorej plány predstavilo v októbri 2008 a to kvôli finančnej kríze. To sa premietlo do ruského zbrojárskeho priemyslu, kde má väčšina firiem problém  zo zahraničným ale i domácim odbytom (McDermott 2009). Podobná situácia by mohla nastať aj v Českej republike kde pôsobí viacero zbrojných firiem, ktoré dodávajú svoje výrobky aj Českej republike aj zahraničiu. Tento rok však nič také nehrozí, podľa AOBP sa obrat zbrojárskych firiem vyšplhá opäť ku 5 miliardám Kč. Zároveň AOBP upozorňuje že dôvodom si dlhodobé zmluvy z predošlých rokov a dôležitý bude ďalší rok. V článku môžeme nájsť aj vyjadrenie prezidenta AOBP Jindricha Plocha, ktorý upozorňuje aj na dôležitosť podpory domáceho zbrojného priemyslu zo strany štátu (Finanční noviny 2009).   Zníženie dopytu by mohlo viest ku strate pracovných miest, nezamestnanosti, štrajkom zamestnancov. Nasledujúci údaj sa týka medziročného nárastu z roku 2007 na rok 2008 („…vývoz vojenského materiálu z Česka meziročně stoupl o 81 milionů eur na 174 milionů eur (4,3 miliardy korun)“) (Křivka 2008). V dôsledku finančnej krízy by sa nemalo výrazne zvýšiť riziko ohrozenia ČR terorizmom či šírením ZHN . Na druhej strane môže vzrásť pravdepodobnosť ohrozenia extrémistickými skupinami či eskaláciou regionálnej krízy do ozbrojeného konfliktu v rámci bezpečnostného komplexu ČR. Hrozbou  je celkový globálny pokles bezpečnosti ako následok finančnej krízy. To by mohlo následne na regionálnej či štátnej úrovni motivovať „zlých aktérov“, aby využili vzniknutú situáciu (Maze 2009). Zlá finančná situácia, čo dokonca bankrot, by mohli viest niektoré krajiny, aby svoju situáciu riešili ozbrojeným konfliktom. Riziko medzištátneho ozbrojeného konfliktu je ale v prípade ČR zanedbateľné – hlavne kvôli členstvu ČR v NATO a stabilite regionálneho bezpečnostného komplexu.    Ďalšími možnými dôsledkami finančnej krízy by mohla byt neschopnosť plniť záväzky voči NATO, či už finančné alebo vojenské. Za ohrozenú považujeme participáciu ČR v zahraničných misiách NATO. Ohrozenie samotnej suverenity alebo teritoriálnej integrity vojenskou hrozbou, ktorá by bola priamym či nepriamym dôsledkom finančnej krízy ČR, považujeme za veľmi málo pravdepodobnú, a finančná kríza do týchto chvíľ nie je existenčnou hrozbou pre ČR.

6. Politický sektor

Aké dôsledky bude mat súčasná finančná kríza na politickú bezpečnosť ČR? Collins vo svoje publikácii, ktorá nadväzuje na Buzana, necharakterizuje politickú bezpečnosť, ale akoby jej obsah delí medzi societálnu a bezpečnosť režimovú (2006). Pri téme režimovej bezpečnosti sa zaoberá výlučne tzv. „weak states“ (Jackson 2007:149 ). „Standardním cílem politických hrozeb je idea státu, zejména jeho národní identita a vládnoucí ideologie, a také instituce, jejichž prostřednictvím je tato idea vyjádřena(…)-obzvláště tehdy ,je-li objektem slabý stát.“(Buzan 2006:166). ČR určite nie je „slabým štátom“ “(Jackson 2007:149 ). A preto by nemali byt ohrozené hodnoty ako politická ideológia, demokratické usporiadanie spoločnosti, existujúca vládna štruktúra. Funkcionálnym aktérom, ktorý by mohol vyššie spomínané hodnoty ohroziť, by v prípade ČR mohli byt rôzne extrémistické skupiny. Historický príklad z obdobia Východoázijskej finančnej krízy z roku 1997 nám ukazuje, ako táto kríza viedla ku poklesu dôvery a oslabila legitímnosť vlád krajín juhovýchodnej Ázie (Dassu a Silvestri 2000). O politickej nestabilite sa určite v súvislosti s ČR hovoriť dá. Dôkazom toho je aj nedávny pád Topolánkovej vlády. Waterfield označil vládu ČR ako najnovšiu obeť finančnej krízy (2009). Pád vlády sa navyše stal v období, keď ČR predsedá EU. V tejto stati ešte spomeniem hlavné opatrenia proti kríze bývalej vládnej koalície v ČR a ČSSD. V prípade vládnej koalície sú to zľava na sociálnom poistení pre nízkopríjmové skupiny, odpočet DPH u automobilov a rýchlejšie daňové prepisy. Okrem rýchlejších daňových prepisov, ktoré má ČSSD s koalíciou spoločné, ČSSD navrhuje návrat k  progresívnemu daňovému systému, dočasný pokles DPH na 6 %, trinásty dôchodok či šrotovné na automobily (Loužek 2009). Prípadné schválenie jednotlivých návrhov bude mat vplyv na ekonomickú bezpečnosť.

7. Environmentálny sektor

Existuje viacero uhlov pohľadu, ako sa dá na environmentálnu bezpečnosť nazerať (Barnet 2007). V našej práci sme si vybrali prístup, pre ktorý je referenčným objektom životné prostredie (ďalej ŽP) a ľudská činnosť, ktorá ŽP ohrozuje. V tomto smere sa dá očakávať, že ČR bude sledovať svetový trend, ktorý vyplynul z nedávneho stretnutia krajín G20. Na tomto stretnutí sa krajiny dohodli na koordinovanom, inovatívnom postupe v boji proti finančnej kríze a vyčlenili prostriedky na riešenie tohto problému. V boji proti environmentálnej kríze nevymysleli nič nové a nevyčlenili peniaze na tento boj (Monbiot 2009) .

Ekonomické opatrenia krajín na podporu národného hospodárstva, sociálnych programov či zamestnanosti a iný ďalších oblastí budú finančne veľmi náročné a poputuje sem množstvo peňazí zo štátnych rozpočtov. Štáty musia šetriť a je otázne, či nájdu prostriedky na podporu environmentálnych projektov. Iná situácia nebude ani v ČR. Rovnaká situácia sa dá očakávať vo firemnej sfére, kde nebude dostatok voľných finančných prostriedkov na „zelené“ projekty. Veľa firiem bude bojovať o vlastné prežitie a v takýchto situáciách asi na životné prostredie extra ohľad brat nebudú.

Záver

V tejto práci sme sa zaoberali témou, ktorá je veľmi aktuálna. Našou úlohou bolo skúmať dopady finančnej krízy na ČR. Napriek skutočnosti, že kríza vznikla v USA, rýchlo sa rozšírila do celého sveta a nevyhla sa ani strednej Európe. V dnešnom silne globalizovanom svete sa zvyšuje vzájomná interdependencia finančných trhov a následne sa prelieva a ovplyvňuje všetko a všetkých od národného hospodárstva štátov a nadnárodných korporácií až po obyčajných ľudí. Prináša nové, či posilňuje už existujúce hrozby, a zároveň zvyšuje bezpečnostné riziká.

Na začiatku bolo veľmi dôležité a smerodajné pre celú koncepciu práce, aby sme si zvolili vhodný analytický rámec pre výskum bezpečnosti. Rozhodli sme sa pre široký koncept bezpečnosti, prezentovaný výskumníkmi z Kodane v práci „ Bezpečnost: Nový rámec pro analýzu“ (Buzan, Waever, Wilde 2005), ktorý v sebe prinášal komplexné poňatie problematiky a sektorové rozdelenie. Hlavný dôraz sme kládli na ekonomický a societálny sektor, na ktoré má finančná kríza najväčšie dopady.

Finančná kríza je fenomén, ktorý vznikol v roku 2007, od tej doby sa vyvíja, transformuje a rozširuje. Na jej vývoj vplývajú aj snahy a akcie, ktoré vlády či medzinárodné ekonomických organizácií podnikajú v boji proti finančnej kríze. Nami skúmané informácie, údaje a štatistiky zväčša zahŕňajú rok 2007, 2008 a prvý kvartál roku 2009, tým pádom sú naše závery neúplné a nemajú dlhodobú platnosť. Je veľmi ťažké skúmať fenomén, ktorý so sebou prináša skutočne každý mesiac nové dopady. Preto sme sa pokúšali predpokladať vývoj aj na ďalšie obdobia. Zaujímavé by bolo vypracovať podobnú prácu po skončení finančnej krízy a porovnať ju s touto prácou.

Na otázku, ktorá zaujíma každého asi najviac a síce – kedy sa skončí finančná kríza? – si netrúfame odpovedať, a takisto neponúkame žiadne zázračné riešenia finančnej krízy. ČR nepocítila do týchto chvíľ nejaké vážne dopady finančnej krízy, ale táto skutočnosť sa môže v budúcnosti zmeniť. Rovnako sa dá povedať, že bezpečnostná situácia v ČR sa výrazne nezhoršila, ale platí tu taktiež fakt, že až ďalšie dni, mesiace, roky ukážu ako sa budú veci mať.

Autoři jsou studenty bezpečnostních a strategických studií FSS MU.

Poznámky

1. „Hrozba je primární, mimo nás nezávisle existující, vnější fenomén, který může nebo chce poškodit nějakou konkrétní hodnotu.“ (Zeman ed. 2002: 93)

2. Práve vysoký význam národného hospodárstva pre štát môže byť príčinou, prečo štáty, ktoré doposiaľ usilovali o čo najväčšiu možnú liberalizáciu trhu a obchodu, sú dnes štátmi, ktoré zasahujú do svojich národných trhov najviac a dokonca neodsudzujú protekcionistické zmýšľanie.
3. Politizáciu nových tém, ktoré súviseli s hospodárskou krízou, dokazuje obsah masmediálnych prostriedkov z tohto obdobia.

4. HKČR navrhuje zníženie dani a odvodov, systematickú podporu exportu, stanovenie stropu rastu cien energií, investovanie do infraštruktúry, zlepšiť čerpanie financií z fondov EU a stanovenie termínu pre zavedenie eura (HKČR 2009).

5. HKČR označila za prekážky úspešného rozvoja hospodárstva vysoké ceny energií, neprimeraný tlak na rast miezd, nestabilný menový kurz, byrokraciu a zložitú administratívu, vysoké daňové zaťaženie a odvody firiem, nedobudovanú dopravnú infraštruktúru a prílišnú závislosť ekonomiky na automobilovom priemysle (HKČR 2009).

6. Protekcionistické nálady boli pozorovateľné predovšetkým v USA („Buy American“) a vo Francúzsku.

7. Policie ČR v dostupných statistikách ale nevede údaje o pachatelích, kteří jsou nezaměstnaní, proto není možné přesně popsat přímé souvislosti mezi nezaměstnaností a kriminalitou.

8. Projektu se mohou účastnit cizinci ze zemí mimo Evropskou unii, kteří na území ČR pobývají legálně. Bude jim zajištěna doprava do vlasti a při odletu bude dospělým osobám poskytnut příspěvek 500 EUR (Portál MVČR 2009). Ministerstvo uvažuje o rozšíření projektu, kdy by jej mohli využít i cizinci pobývající v ČR nelegálně (Portál iHNed.cz 2009).

9. K 1. dubnu 2009 se do své vlasti vrátilo již 920 lidí (Portál iHNed.cz 2009).

10. Příkladem může být situace v automobilce Škoda Auto, ve které dochází v důsledku účinku zavedení šrotovného v zahraničí k navýšení výroby a plánuje se najmout asi 1000 nových agenturních pracovníků (Portál Podnikatel.cz 2009).

11. Problematické je také fungování zahraničních státních agentur (zejména např. ve Vietnamu), s jejichž pomocí cizinci vycestují za prací do zahraničí – tyto agentury si často účtují vysoké částky, takže lidé využívající jejich služeb se ve své vlasti zadluží a nemají proto motivaci se domů navracet (a využít např. zmiňovaného Projektu dobrovolných návratů) (Portál Týden.cz 2009).

12. Přičemž např. v Litvě, Maďarsku a na Islandu padly vlády přímo v důsledku ekonomické krize, zatímco pád vlády v České republice je výsledkem vnitropolitických bojů (Portál Czech Free Press 2009).

13. Přičemž ke zvýšení její popularity zajisté přispěl i neúspěšný pokus vlády o její zákaz (Portál iDnes.cz 2009).

14. Percento HDP vynakladané na obranu sa považuje za smerodajný údaj v tejto oblasti.

15. ASEAN je skratkou pre Združenie národov juhovýchodnej Ázie.

Bibliografia

Monografie a časopisy

Balabán, M. – Duchek, J. – Stejskal, L. (eds., 2007): Kapitoly o bezpečnosti. Praha: Karolinum.

Barnet, J. (2007): „Enviromental security“. In: Collins, A.: Contemparary security studies. (ed.). New York: Oxford university press , pp. 146-162 .

Buzan, B. – Wæver, O. – de Wilde, J. (2005): Bezpečnost: Nový rámec pro analýzu. Brno: Centrum strategických studií.

Dassu, M. – Silvestri, S. (2000). „Security Implications of the Asian Crises“. In: After the Asian Crises: Perspectives on Global Politics and Economics. New York: Maria Weber. St.Martin’s Press.

Filipová, H. (2009a): „Ideální doba pro zaměstnavatele“. Ekonom, č. 14, s. 16-17.

Filipová, H. (2009b): „Geniální nápady se platí zlatem“. Ekonom, č. 14, s. 20-21.

Frank, L. (2005): Regionální bezpečnostní prostředí České republiky. Brno: ÚSS UO.

Hruška, B. (2009): „Až to s unií sekne“. Ekonom, č. 12, s. 26-31.

Jackson, R. (2007): „Regime security“. In: Collins, A.: Contemparary security studies. New York: Oxford university press , pp.146-162 .

Junek, A. (2009): „Občane kup si svůj dluh“. Ekonom, č. 12, s. 66-67.

Merton, R. K. (2007): „Sociální struktura a anomie“. In: Studie ze sociologické teorie. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON).

Zeman, P. (ed., 2002): Česká bezpečnostní terminologie. Brno: Masarykova univerzita.

Internetové zdroje

ABL. 2009. (http://www.abl.cz/aktuality.php?id=00013). (ověřeno ke dni 2009-04-25).

Aktuálně.cz. 2009. (http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=630409). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

Bezpečnostní strategie ČR . 2003. Praha. (http://www.army.cz/assets/files/8492/Bezpe_nostn__strategie__R_-_prosinec_2003.pdf). (ověřeno ke dni 2009-05-07).

Czech Free Press. 2009. (http://www.czechfp.cz/site/?p=6483). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

Český rozhlas Ostrava. 2009. (http://www.rozhlas.cz/ostrava/aktualne/_zprava/557198). (ověřeno ke dni 2009-04-25).

ČSÚ. 2009a. (http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/hdp_narodni_ucty). (ověřeno ke dni 2009-04-27).

ČSÚ. 2009b. (http://www.czso.cz/csu/csu.nsf/informace/chdp031109.xls). (ověřeno ke dni 2009-04-27).

ČSÚ. 2009c. (http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/mira_inflace). (ověřeno ke dni 2009-04-27).

ČSÚ. 2009d. (http://www.czso.cz/csu/csu.nsf/aktualniinformace). (ověřeno ke dni 2009-04-27).

ČSÚ. 2009e. Časová řada základních ukazatelů VŠPS. (http://www.czso.cz/csu/csu.nsf/i/tab_casova_rada_zakladnich_ukazetelu_vsps/$File/czam050609cr.xls). (ověřeno ke dni 2009-05-09).

ČSÚ. 2009.(http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/intrastat_new). (ověřeno ke dni 2009-05-07).

ČT24. 2009. (http://www.ct24.cz/ekonomika/50593-odborari-v-kvetnu-zaplni-prahu-na-protest-proti-krizi/). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

Ekonom.iHNed.cz. 2009. (http://ekonom.ihned.cz/c1-36196670-krize-na-wall-street). (ověřeno ke dni 2009-04-24).

Evropská unie – portál o EU – EurAktiv. cz. 2009. (http://www.euractiv.cz/ekonomika-a-euro/clanek/socialni-nepokoje-zachvatily-evropu-zasazenou-celosvetovou-recesi-005557). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

FinančníNoviny.cz. 2009a. (http://www.financninoviny.cz/zpravy/skodu-rozjelo-srotovne-nestiha-vyrabet/368384). (ověřeno ke dni 2009-04-27).

FinančníNoviny.cz. 2009b. (http://www.financninoviny.cz/zpravy/vlada-a-cssd-dohodly-srotovne/370198). (ověřeno ke dni 2009-04-27).

Finanční noviny . 2009. (http://www.financninoviny.cz/zpravodajstvi/zpravy/aobp-obrat-zbrojarskeho-trhu-letos-opet-dosahne-peti-mld/375494&id_seznam=). (ověřeno ke dni 2009-05-07).

HK ČR. 2009. (http://www.komora.cz/hk-cr-top-02-sede/podpora-podnikani-v-cr/pomahame-vam-celit-hospodarske-krizi/art_28179/article.aspx). (ověřeno ke dni 2009-04-27).

iDnes.cz. 2009. (http://zpravy.idnes.cz/delnicka-strana-slavi-soud-zamitl-navrh-vlady-na-jeji-zruseni-puo-/domaci.asp?c=A090304_075308_domaci_cen). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

iHNed.cz: Zpravodajský server Hospodářských novin. 2009. (http://domaci.ihned.cz/c1-36575700-dame-letenky-i-nelegalnim-cizincum-planuje-langer). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

Kladenský deník. 2009. (http://kladensky.denik.cz/zlociny-a-soudy/kradezijeporadvic20090302.html#). (ověřeno ke dni 2009-04-25).

Křivka, V. (2008): Rekordní export zbraní. Češi zásobují i rizikové země. (http://ww.tyden.cz/rubriky/domaci/rekordni-export-zbrani-cesi-zasobuji-i-rizikove-zeme_84172.html). (ověřeno ke dni 2009-05-07).

Loužek, M. (2009): Antikrizový guláš vlády a opozice. (http://cepin.cz/cze/clanek.php?ID=894). (ověřeno ke dni 2009-05-07)

Maze, R. (2009): Experts: Financial crisis threatens security. (http://www.armytimes.com/news/2009/03/military_threats_financialcrisis_031609w/). (ověřeno ke dni 2009-05-07).

McDermott, R. (2009). „Russian Military Reform Delayed by Financial Crisis“ . In: Eurasia Daily Monitor 6 ,17. (http://www.jamestown.org/programs/edm/single/?tx_ttnews[tt_news]=34415&tx_ttnews[backPid]=27&cHash=28c4ef2e39).  (ověřeno ke dni 2009-05-07).

Migrace online.cz. 2009. (http://www.migraceonline.cz/e-knihovna/?x=2146755). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

Ministerstvo financí České republiky. 2009. (http://www.mfcr.cz/cps/rde/xchg/mfcr/xsl/mez_ekon_organizace.html). (ověřeno ke dni 2009-05-03).

Ministerstvo financí České republiky. 2009. (http://www.mfcr.cz/cps/rde/xchg/mfcr/xsl/tiskove_zpravy_ministerstva_47073.html).  (ověřeno ke dni 2009-04-24).

Ministerstvo vnitra České republiky. 2009. (http://www.mvcr.cz/clanek/informace-o-projektu-dobrovolnych-navratu.aspx). (ověřeno ke dni 2009-04-25).

Ministerstvo vnitra České republiky. 2009. Zajištění bezpečnostní situace České republiky v souvislosti s propouštěním zahraničních pracovníků v důsledku hospodářské krize. (www.vlada.cz/assets/media-centrum/aktualne/Prezentace.ppt). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

Monbiot, G. (2009): G20 forgets the environment. (http://www.guardian.co.uk/environment/georgemonbiot/2009/apr/02/1). (ověřeno ke dni 2009-05-07).

MPSV.cz. 2009. (http://www.mpsv.cz/cs/32). (ověřeno ke dni 2009-04-27)

Podnikatel.cz. 2009. (http://www.podnikatel.cz/aktuality/firmam-vadi-pozastaveni-viz-pro-ukrajinu/). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

Sheldon, W. S. (1998): The economic crisis and asian´s states security. (http://www.strategicstudiesinstitute.army.mil/pdffiles/PUB78.pdf). (ověřeno ke dni 2009-05-07).

Tn.cz. 2009. (http://tn.nova.cz/zpravy/domaci/nackove-jsou-na-vzestupu-sjednocuji-se-a-meni-taktiku-varuje-bis.html). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

Topolánek, M. (2008). On-line text (stenozáznam ze 44. schůze Poslanecké  sněmovny Parlamentu ČR) (http://www.psp.cz/eknih/2006ps/stenprot/044schuz/s044001.htm). (ověřeno ke dni 2009-04-27).

Týden.cz. 2009. (http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/cizinci-v-cesku/viza-pro-vietnamce-zamestnaji-experty-oznamil-premier_50074.html). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

Vacek, E. (1992): OSN – Souhrn opatření k prevenci kriminality (A/CONF. 144/9 ze 13.6. 1990. (ad.vscr.cz/news_files/OSN.DOC). (ověřeno ke dni 2009-04-25).

Vláda ČR. 2009a. Národní protikrizový plán. (http://www.vlada.cz/assets/media-centrum/predstavujeme/narodni-protikrizovy-plan.pdf). (ověřeno ke dni 2009-04-24).

Vláda ČR. 2009b. (http://www.vlada.cz/cz/ppov/ekonomicka-rada/narodni-ekonomicka-rada-vlady-51371/). (ověřeno ke dni 2009-04-27).

Waterfield ,B. (2009): Czech government forced from Office . (http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/czechrepublic/5045218/Czech-government-forced-from-office.html). (ověřeno ke dni 2009-05-07).

Zakheim, D. (2009): The best offence is not cutting defence. (http://shadow.foreignpolicy.com/blog/2200). (ověřeno ke dni 2009-05-07).

Žatecký a lounský deník. 2009. (http://zatecky.denik.cz/zpravy_region/krize_extremiste_20090415.html). (ověřeno ke dni 2009-04-26).

  • Jim Bridger

    Máme vás vzťahuje, žiadať o úver od 1000 do 350,000 dnes na

    veľmi lacné úroková sadzba.

    Kontaktujte nás pre viac informácií na org.jb12@centrum.sk

video Fault Lines: On the Front Lines with the Taliban

Aktuálně

ČT 24

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: http://www.ceskatelevize.cz/ct24/rss/hlavni-zpravy/:1: parser error : Document is empty in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 25

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 25

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: ^ in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 25

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: http://www.ceskatelevize.cz/ct24/rss/hlavni-zpravy/:1: parser error : Start tag expected, '<' not found in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 25

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 25

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: ^ in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 25

    Warning: Invalid argument supplied for foreach() in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 27

iDNES

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: http://idnes.cz.feedsportal.com/c/34387/f/625936/index.rss:1: parser error : Document is empty in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: ^ in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: http://idnes.cz.feedsportal.com/c/34387/f/625936/index.rss:1: parser error : Start tag expected, '<' not found in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: simplexml_load_file() [function.simplexml-load-file]: ^ in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: Invalid argument supplied for foreach() in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 41

Kalendář akcí

Žádné události k zobrazení

Anketa

Jaký bude osud Iráku?

Výsledky
Nahrávání ... Nahrávání ...

Spolupracujeme

Centrum pro bezpečnostní a strategická studia
C4SS
Jakub Janda
Project ARES