Hudba vojny: Jej história a príklady

Kategorie Hudba, Recenze, volný čas | Autor: Peter Števkov | 14. 8. 2012 | 19:03

Určite nie je prekvapujúce, že hudba ako neodmysliteľná časť umeleckej tvorby hrala významnú úlohu vo viacerých vojenských konfliktoch. Jedná sa však o tému, ktorá je v bezpečnostných a strategických štúdiách až na pár výnimiek opomínaná. Nasledujúci príspevok „Hudba vojny“ vám prináša historický exkurz touto netradičnou problematikou, pričom vám zároveň dáva možnosť vypočuť si tie najznámejšie skladby, ktoré sprevádzali rozhodujúce ozbrojené zápasy ľudských dejín.

Hudba je už od dávnych časov integrálnou súčasťou vedenia ozbrojeného konfliktu. Hudobné nástroje boli vo vojnových konfliktov z počiatku využívané hlavne ako prostriedok pre komunikáciu alebo ako psychologická zbraň. V Biblii sa napr. píše ako vojsko Izraelitov použilo šófary (hudobné nástroje z baraních rohov) proti obliehanému mestu Jericho. Bubny a strunové nástroje využívali ako komunikačný nástroj aj rímske a grécke vojská. Gréci dokonca v armádach zamestnávali aj muzikantov a básnikov, ktorí prednášali vojakom o slávnych činoch dávnych hrdinov, čím sa u nich snažili pozdvihnúť bojového ducha. V stredovekej Európe sa hudba z bojiska načas vytratila. To zmenili až križiacke výpravy, počas ktorých európski rytieri videli ako Saracéni dômyselne využívajú vojenské kapely za účelom komunikácie medzi svojimi vojskovými časťami. Hudobné nástroje sa tak opäť dostali do európskeho spôsobu vedenia boja, kde ako vojenské kapely zostali až do dnešných dní. Rôzne dychové nástroje boli ako komunikačný prostriedok rozšírené aj v armádach v Ázii, pričom Číňania, ktorí nedisponovali modernou rádiovou technikou za týmto účelom využívali poľnice ešte aj počas bojov v Kórei.

V neskorom stredoveku sa v Európe objavujú prvé vojenské balady, ktoré ospevujú hrdinské činy v historických vojnových konfliktoch. So vznikom moderných národov tieto balady nevyhnutne začínajú získavať patriotický nádych, pričom vyvolať pocit vlastenectva u obyvateľstva a zvýšiť morálku svojich občianskych armád sa postupne stáva zásadnou úlohou pre národné štáty Európy a Ameriky. Pochody a oslavné piesne, ktoré mali túto úlohu docieliť boli na základe svojej vysokej obľuby následne často prijímané ako národné hymny.

Typickým príkladom je francúzska hymna, známa aj ako Marseillaisa. Tá bola zložená v roku 1792 francúzskym ženijným dôstojníkom Rougetom de Lisle ako odpoveď na požiadavku starostu Štrasburgu po vlasteneckej piesni, ktorá by motivovala Francúzov v boji za ich domovinu. V Marseillaise nepočujete len výzvy k tomu, aby občania formovali batalióny a pochodovali, ale spieva sa v nej aj o zdvíhaní krvavého práporu, a zaznieva želanie, aby nečistá krv tiekla brázdami Francúzka. V skratke možno o francúzskej hymne povedať, že vykresľuje veľmi brutálny obrázok vojny.

Vojenský motív a pôvod má aj slávna americká hymna s názvom Star-Spangled Banner (Hviezdami posiata vlajka). Jej text bol napísaný Francisom Scottom Keyom v čase, kedy bol básnik počas vojny r. 1814 svedkom britského námorného ostreľovania americkej pobrežnej pevnosti Fort McHenry. Star-Spangled Banner si ako pieseň patriotov postupne získala veľkú obľubu Američanov, pričom hymnou USA sa stala až v r. 1931.

S nástupom európskeho romantického nacionalizmu v nepokojných 40. rokoch 19. storočia si získali patriotické piesne s vojenským nádychom veľkú popularitu aj medzi ďalšími európskymi národmi. Tieto piesne sa podobne ako predchádzajúce „avantgardné“ príklady stali neodmysliteľnými symbolmi moderných európskych národov. Na tomto mieste treba spomenúť nemeckú pieseň Maxa Schneckenburgera s názvom Die Wacht am Rhein (Stráž na Rýne). Tá vznikla v r. 1841 vo vtedy rozdelenom Nemecku ako reakcia na požiadavky francúzskeho premiéra Adolpha Thiersa, ktorý vzniesol nároky na nemecké územia na západnom brehu Rýna. Nie je určite prekvapujúce, že pieseň, v ktorej sú Nemci vyzývaní, aby sa poponáhľali k obrane Rýna a zaistili, aby nepriateľ nikdy nevstúpil na jeho breh znela v radoch nemeckej armády najmä počas prusko-francúzskej a prvej svetovej vojny.

Za významný medzník pre rozšírenosť vojenských piesní a ich využitie ako nástrojov vojenskej propagandy možno považovať americkú občiansku vojnu, často krát označovanú ako „prvú totálnu vojnu“ v dejinách. Štyri roky trvajúci zápas medzi Úniou a Konfederáciou zdevastoval americký juh a vyžiadal si viac mŕtvych Američanov ako všetky ostatné vojnové konflikty so zapojením USA dohromady. Obrovské ľudské a materiálne obete si nevyhnutne vyžadovali pozdvihnutie morálky bojujúcich vojakov pomocou všetkých dostupných prostriedkov. Na severe a juhu krajiny tak vznikali patriotické piesne, ktoré sú dnes rovnako známym symbolom americkej občianskej vojny ako vlajky bojujúcich strán či ich uniformy. V prípade Únie treba určite spomenúť asi najznámejší Battle Hymn of the Republic (Bojový hymnus republiky).

Na strane Konfederácie zas dominuje nemenej pamätihodná pieseň s názvom Dixie, resp. jej vojnová verzia To arms in Dixie (Do zbrane v Dixie).

V prvej svetovej vojne sa bojujúce strany snažili využiť všetkých dostupných prostriedkov na dosiahnutie víťazstva. Z minulého storočia zdedili európske mocnosti a USA množstvo vlasteneckých piesní, pod tónom ktorých posielali mladých mužov do boja. Objavili sa ale samozrejme aj nové populárne vlastenecké piesne reflektujúce novú realitu. Jednou z nich bola americká Over there (Tam) zložená čoskoro po vstupe USA do vojny. Spieva sa v nej o tom ako Yankeovia (Američania) prichádzajú.

Prevládajúcou charakteristikou nových vlasteneckých piesní počas veľkej vojny však bolo to, že dôraz zväčša nekládli na hrdinské činy a odvahu, ale na cnenie po domove. Typickým príkladom je It’s a Long Way to Tipperary (Do Tipperary je to ďaleko), ktorá sa medzi spojencami rozšírila prostredníctvom írskych vojakov v britskej armáde.

Koniec prvej svetovej vojny boje v Európe neukončil. Naďalej v nej pokračovali národnooslobodenecké a revolučné konflikty, ktoré sa intenzitou (najmä v prípade Ruska) často vyrovnali nedávnemu konfliktu mocností. Národy bojujúce za sebaurčenie vytvárali nové moderné vlastenecké piesne, „oprášili“ staré romantické nacionalistické skladby, alebo k melódiám tradičných folklórnych piesní pridali nové texty, ktoré reflektovali ich vtedajší boj za sebaurčenie. Posledný príklad sa týkal aj Írov snažiacich sa vybojovať svoju nezávislosť od Británie. Najpopulárnejšou piesňou, s ktorou šli Íri v rokoch 1919 až 1921 proti Britom do boja sa stala stará folklórna pieseň, tentoraz s novým vlasteneckým textom a novým názvom, známa ako Oró Sé do Bheath Abhaile (Vitaj doma).

Politickú propagandu však na novú úroveň dostala ruská revolúcia a boľševici. Prostredníctvom hudby, filmu, literatúry a výtvarného umenia sa ruskí komunisti pokúsili vytvoriť uniformnú socialistickú spoločnosť s jednotnými cieľmi. V Červenej armáde sa tak po začatí občianskej vojny objavilo množstvo vojenských propagandistických piesní, ktoré mali vojakov motivovať v boji proti ich „bielym“ nepriateľom. Na rozdiel od neskoršieho stalinistického obdobia vznikali tieto revolučné pochody spontánne, pričom ich tvorcovia boli motivovaní najmä revolučným nadšením. Takýmto pochodom bola aj známa pieseň Belaja Armija, čjornyj baron (Biela armáda, čierny barón), ktorá bola pôvodne určená pre vojská Kyjevského vojenského okruhu. Pieseň varuje, že biela armáda a čierny barón (Peter Vrangeľ, generál bielej armády na Ukrajine) znova pre Rusko stavajú cársky trón, avšak optimisticky tiež pripomína, že od severnej tajgy až po britské moria je Červená armáda najsilnejšia.

Druhá svetová vojna znamenala pre hudbu vojny niekoľko zmien, pričom tou najviditeľnejšou bola zmena technologická. V 30. rokoch sa v priemyselných krajinách Európy a Ameriky masovo rozšírilo rádiové vysielanie a vlastníctvo rádiových prijímačov. Nikdy predtým nemali vlády tak silný vplyv na rozširovanie (a teda aj cenzúru) populárnej hudby. V spojitosti s totálnym charakterom druhej svetovej vojny ako aj presvedčením spojencom, že ich krajiny bojujú o prežitie sa do vojenských piesní západných demokracií vrátilo volanie po odvahe a patriotizme. V kritických hodinách bitky o Britániu sa tak v rádiách hrali vlastenecké piesne ako There’ll Always Be an England (Vždycky bude Anglicko).

Počas druhej svetovej vojne prvýkrát došlo aj k masívnemu propagandistickému využitiu klasickej hudby. Nemci sa snažili o vytvorenie silnej germánskej kultúry, pričom Tretia ríša mohla čerpať z bohatého dedičstva nemeckých klasikov ako boli Johann Sebastian Bach, Wolfgang Amadeus Mozart, Beethoven či Richard Wagner. Obzvlášť opery Richarda Wagnera slúžili ako zdroj vhodných metafor a symbolov pre Goebbelsovu propagandu, ktorá prirovnávala Hitlera k Wagnerovmu hrdinovi Siegfriedovi. V ZSSR zase sovietska vláda využila genialitu ruského skladateľa Dimitriho Šostakoviča, ktorý pre obliehaný Leningrad zložil už preslávenú Siedmu symfóniu. Tá si okamžite získala obrovskú obľúbenosť v ZSSR, ako aj na západe, a počas vojny bola vnímaná ako symbol vzdoru Sovietov proti nemeckej okupácii.

Ďalšiu revolúciu zaznamenala hudba vojny v 60. rokoch v čase zapojenia USA do vojny vo Vietname. Zatiaľ čo v druhej svetovej vojne sa celá americká hudobná scéna od Louisa Armstronga až po Franka Sinatru patrioticky postavila za vojenské ťaženie svojej krajiny, tak vo Vietname to bolo naopak. Populárna americká hudba sa stala jedným z hlavných zdrojov odporu proti vojne, ktorej Američania nerozumeli, a ktorú vnímali ako bezdôvodnú. Hudobné ikony ako John Lennon, Jefferson Airplane, Jimmy Hendrix alebo Rolling Stones skladali známe protestné songy, ktoré sa stali hymnami protivojnového hnutia. Zatiaľ čo Americkí patrioti sa museli uspokojiť s nepočetným vlasteneckými country piesňami, ako boli Okie From Muskogee (Merle Haggard) alebo Song of The Patriot (Johny Cash), tak protivojnové hity ako For What Its Worth (Buffalo Springfield), War (Edwin Starr) alebo Fortunate Son (Creedence Clearwater Revival) sa stali nerozlučne spätými nielen s odporom k vojne vo Vietname, ale aj 60. rokmi samotnými.

Vojna v Perzskom zálive síce podnietila Metallicu k zloženiu piesne Don’t Tread on Me (Nešliap po mne), v ktorej sa spieva o dosahovaní slobody skrz silu, avšak o patriotizme americkej hudby počas tohto konfliktu sa hovoriť nedá. Iron Maiden zas na konflikt reagoval protivojnovým songom Afraid to Shoot Strangers (Báť sa strieľať do cudzincov). Na protivojnovej hudobnej scéne však taktiež nenájdeme veľa interpretov, ktorí by boli ochotní rozhodnutie USA oslobodiť Kuvajt kritizovať. Rozšíreniu patriotickej hudby bránili realistické motivácie USA a absencia ospravedlňujúceho Casus belli ako bol napr. útok na Pearl Harbor, pričom protivojnová hudobná scéna zas „nedostala šancu“ kvôli krátkosti konfliktu, nízkemu počtu obetí a súhlasu medzinárodného spoločenstva. Hudba vojny sa však mala obrodiť o desaťročie neskôr v dôsledku útokov z 11. septembra a následnej vojny USA proti terorizmu.

Vojna proti terorizmu vniesla novú energiu nielen do americkej patriotickej provojnovej hudby. Teroristické útoky na americkú civilnú populáciu z 11. septembra vyvolali medzi Američanmi vlnu vlastenectva, ktorá sa nevyhnutne musela prejaviť aj v hudobnej tvorbe. Množstvo amerických, zväčša country interpretov zložilo populárne provojnové a patriotické hity, s ktorými neraz robili predstavenie aj pre americké jednotky za morom. Spomenúť možno napr. Courtesy Of The Red, White And Blue (Toby Keith), Have You Forgotten? (Darryl Worley) alebo When the Eagle Cries (Iced Earth).

So začatím vojny v Iraku, ktorú na rozdiel od vojny v Afganistane vnímala podstatne väčšia časť Američanov ako neodôvodnenú, sa americká hudba vojny zmenila. Posilňovať sa začala protivojnová rétorika, pričom situácia na americkej hudobnej scéne v mnohom pripomínala 60. roky. Protivojnová nálada inšpirovala amerických interpretov k zloženiu skladieb ako Boom! (System of a Down), Empty Walls (Serj Tankian), 21 Guns (Green Day) alebo Dear Mr. President (Pink). Dalo by sa samozrejme vymenovať množstvo ďalších príkladov, avšak bolo by mylné domnievať sa, že sa rozšírenosť protivojnovej témy v americkej hudbe počas vojny v Iraku dala porovnávať s obdobím vojny vo Vietname. Protivojnová tematika v hudbe (aj keď nad patriotickou určite prevážila) je dnes menej častá, a v celkovej hudobnej tvorbe zostáva okrajovou.

V súčasnosti sa však objavuje aj populárna nepolitická vojnová (resp. vojenská) hudba, ktorá vyzdvihuje vojakov a ozbrojené sily. Na rozdiel od väčšiny významných skladieb hudby vojny za posledných 200 rokov jej cieľom nie je zvyšovať morálku vojakov v konkrétnom ozbrojenom konflikte, ale skôr pestovať vojenského ducha a vyburcovať. Táto hudba nechce zjednocovať spoločnosť proti vonkajšiemu nepriateľovi, tak ako sa o to pokúšali To Arms in Dixie, Die Wacht am Rhein či There’ll Always Be an England, ale podobne ako u pochodových vojenských kapiel 18. a 19. storočia, jej cieľom je pozdvihnúť vojaka v priebehu boja.


Američania však nie sú jediní, ktorí sa nachádzajú uprostred dlhotrvajúceho konfliktu s odhodlaným nepriateľom. Vyše 20 rokov sú do konfliktov rôznej intenzity zapojené aj ruské vojská na Kaukaze. Morálku ruského vojaka má preto zvýšiť pieseň Alexandra Bujnova – S neba privet (Pozdrav z neba), ktorá ospevuje ruských parašutistov.

Hudba vojny sa tak ako doteraz bude naďalej vyvíjať a meniť, pričom by bolo trúfalé predpovedať jej budúcnosť. Ozbrojené konflikty sú zväčša sprevádzané svojou špecifickou hudbou. Inak to nebude ani v budúcnosti, kedy bude hudobná tvorba opäť reagovať nielen na charakteristické vlastnosti konkrétnych ozbrojených konfliktov, ale aj na psychologické, sociologické a technologické osobitosti spoločnosti.

video Fault Lines: On the Front Lines with the Taliban

Aktuálně


iDNES

    Warning: simplexml_load_file(http://idnes.cz.feedsportal.com/c/34387/f/625936/index.rss): failed to open stream: HTTP request failed! HTTP/1.1 503 Service Temporarily Unavailable in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: simplexml_load_file(): I/O warning : failed to load external entity "http://idnes.cz.feedsportal.com/c/34387/f/625936/index.rss" in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 39

    Warning: Invalid argument supplied for foreach() in /mnt/data/accounts/s/sekuritaci/data/www/www/www/wp-content/themes/sekuritaci/sidebar.php on line 41

Kalendář akcí

Žádné události k zobrazení

Anketa

Jaký bude osud Iráku?

Výsledky
Nahrávání ... Nahrávání ...

Spolupracujeme

Centrum pro bezpečnostní a strategická studia
C4SS
Jakub Janda
Project ARES